PELOPONES

Mexiko je jedna z väčších krajín sveta. Skladá sa z niekoľkých štátov ako napr. Oaxaca, Chiapas, Baja California, Yucatan, Morelos, Mexico city atď. Myslím, že kto chce, tak si to nájde na wikipedii alebo niekde v encykklopédii. Ja som Mexiko navštívil v marci 2005 a 2010. Marec je asi najlepší mesiac na návštevu Mexika. U nás je v tom období ešte zima a tam ešte nie je veľmi teplo. Teda tiež treba mať na zreteli, kam v Mexiku chcete ísť. Ale taká povedzme stredná časť Mexika okolo hlavného mesta je myslím ideálna na marec. Neviem si to dosť dobre predstaviť, ako v máji niekto stúpa na pyramídu slnka v 50°C, keď koncom marca je tam skoro štyridsiatka. Keď sme už v tom  Teotihuacane, čo je najslávnejšie archeologické miesto Mexika, tak si dovolím pár slov o ňom. Nachádza sa približne 30 km od hlavného mesta. Je to skutočne zážitok vyšliapať si to na obe pyramídy - Slnka aj Mesiaca. Výhľad je skutočne veľkolepý. Človek naozaj pociťuje, že do vás vstupuje akási záhadná moc či nadradenosť nad okolím. Tak sa museli asi cítiť tí, čo obetovali v dávnych časoch úbohých zajatcov. Myslím, že verili, že už sú bližšie k bohu ako k ľuďom tam dole na ploche areálu. Tento majestát som nepociťoval napríklad pri pyramídach v Egypte. Tam to boli hrobky, tu sa jedná o tribúnu moci, či oltár smrti. Ešte musím spomenúť, že blízko areálu je aj velikánska jaskyňa, kde je zriadená obrovská reštaurácia s pódiom. Predvádzajú tam všetky možné mexické historické ľudové tance v krojoch, ako aj indiánske tance. Mimochodom, indiánske tance a staré zvyky sú vlastne ich historické korene a základ ich starej kultúry do príchodu kresťanských "dobrodincov" zo Španielska. Indiáni teda tancujú na rôznych miestach a pri rôznych príležitostiach. Od Teotihuacan je odvodených niekoľko ďalších dôležitých historických miest v Mexiku. Je to veľmi podobné ako v *Egypte, kde sa osídľovanie riadilo hviezdami. Tu je tiež nejaký geometrický zákon, podľa ktorého je postavené Xochicalco, Tepotzlán, Xochimilco, Malinalco aTeotenango. Pri prechádzaní z jednej pyramídy k inej sme šli cez hlavné mesto. Najlepší výhľad na mesto je samozrejme z jeho stredu. Nachádza sa tam Opera a oproti je najvyšší mrakodrap  s výhliadkovou terasou. Výťah tam ide veľmi rýchlo a je tam tiež reštaurácia. Blízko asi dva - tri km je hlavné námestie s prezidentským palácom a najslávnejšou katedrálou, ktorá sa stále prepadá z dôvodu zlého geologického podložia. Ihneď vedľa je aj nové archeologické nálezisko. V Mexiko city je najlepšie prepravovať sa metrom. V inej časti som bol veľmi zvedavý aj na múzeum Fridy Cahlo. No a keď som tam už bol, tak som zašiel aj do múzea Trotzského, ktorý bol v tej dobe Fridin trochu sused. Teraz späť k slávnym pamiatkám. V Xochicalco som bol práve v deň jarnej rovnodennosti. Pre indiánov to bol najväčší sviatok, lebo sa vracia slnko. Ľudia sa pritláčali k posvätným pyramídam, aby dostali neznámu energiu. Zaujímavosťou je vnútro jednej pyramídy, pred ktorou bol rad asi dvesto metrov v štvorstupe. Na pravé poludnie sa tam má ukázať slnečný lúč v nejakom zmenenom tvare. Stál som v rade cca dve hodiny a k lúču som sa zázrakom dostal naozaj na pravé poludnie. Bohužiaľ nič zvláštne  som nepocítil.  V Xochimilco som pocítil okrem dobrej prechádzky na kopec, kde je miesto s pyramídami, aj fantastický gurmánsky pocit. Najskôr som si chytil v jednej nádrži pstruha na udicu a potom mi ho urobili v miestnej reštaurácii v alobale na grile s marhuľami a chilli. No to bola lahôdka.  Pri ceste do kráteru Nevado de Toluca som si  pozrel aj nedávno objavené a sprístupnené osídlenie starých  toltékov Teotenango. Je to veľmi rozsiahla oblasť s množstvom pyramíd a základmi zariadení pre šport a ubytovanie. Zaujímavé je, že tam na rozdiel od Teotihuacanu nebolo žiadneho turistu, iba z blízkej dediny tam hrali chlapci futbal na mieste, kde sa hrával pred stáročiami indiánsky futbal na život a na smrť. Cťou víťaza bolo obetovanie vlastného života bohu. Samozrejme, že tam bol veľmi pekný výhľad na celú krajinu. A výhľad je úchvatný aj z pyramídy v Tepotzlane. Dostať sa k nej je naozaj turistika. Je to výstup ako na Martinské hole. Ale ten výhľad je nádherný. Aj samotný Tepotzlan, ako mestečko pôvodných mexických dedinčanov a všelijakých hippies okultistov, má v sebe nejakú záhadnú energiu. Cítil som sa tam veľmi dobre. Bol som tam asi tri krát a vždy mi tam bolo dobre. V okolí Cuernavaca je viacero mexických usadlostí tzv. haciendy, ktoré sú v súčasnosti prerobené na luxusnejšie hotely,  kde odpočívajú bohatší mexičania. Prezrel som si ich tiež niekoľko. V niektorých sa poriadajú tzv. raňajky. Za určitý poplatok si tam môžete poraňajkovať v rôznych priestoroch s rôznymi bufetovými stolmi. Je tam všetko od typických tortíl cez mäso a zeleninu až po ovocie a nápoje. Všetko je k dispozícii neobmedzene za jednotné vstupné. Vstupné býva rôzne, ale je to cca od 20 do 40 euro na osobu. Chodiť na raňajky je bežné pre vyššiu spoločenskú triedu. Po mojej skúsenosti vám poviem, že by som si veľmi rýchlo zvykol. Mexiko je známe pre našich dovolenkárov hlavne  plážami na polostrove Yucatan. Pre fanúšikov Belmonda aj Acapulcom. Musím povedať, že Acapulco zapôsobilo aj na mňa. Myslím hlavne na mohutné vlny a prudký zráz do mora. Tam som pri kúpaní v mori naozaj prvý krát zažil obrovský rešpekt pred živlom. Tá sila vracajúcej sa vody z brehu pláže späť do mora je udivujúca. Najhroznejšie je, že ak vás vlna stiahne do mora, tak ste hlboko na dne a ponad vás sa valí ďalšia trojmetrová vlna. Je to aj problém pri odštartovaní na vodnom skútri. Takéto kúpanie nie je o oddychu.  Na pláži vedie do mora každých pár metrov lano s uzlami, aby sa kúpajúci mohli zachytiť a vlastne zachrániť sa pred smrťou utopením. Je to skutočný adrenalín. A adrenalín je aj pri skokoch do vody v zátoke La Quebrada.  Keď som to videl na vlastné oči, musím jednoducho povedať, že je to véééľmi nebezpečné. Podstatne zábavnejšie je južne od Acapulca na pacifickom pobreží. Vstup do oceánu je pozvoľný. Sú tam širokánske pláže. Veľa reštaurácií. No a v marci doslova horúca voda. Treba si však dávať pozor na plávanie ďaleko od brehu. Odliv je tam podstatne silnejší a môže sa stať, že človek pláva smerom k brehu, no začne sa paradoxne od brehu vzdiaľovať. Za príslušné množstvo pesos vás však možno niekto zachráni.. Inak všade v Mexiku treba Pesos. Aj pri parkovaní pred obchodom. Pri státí na červenú. Ľudia sú však priateľskí, zdvorilí a stále usmievaví. Radi tancujú a bavia sa. Základné potraviny ovocie a zelenina sú veľmi lacné. O benzíne ani nehovorím. Je lacnejší o viac ako polovicu od nášho. Diaľnice sú však ukrutne drahé. Paradox je, že v Mexiku stále zúri narkomafistická vojna. V hlavnom meste sa unášajú deti ako na bežiacom páse. Najlepšie to vidno v nie tak starom filme s hercom D. Washingtonom „Man on Fire“. Okrem iného som bol aj v Cuernavace v Cortésovom paláci, kde je  nádherná freska od mexického „národného umelca“, mimochodom manžela Fridy Cahlo, božského súdruha Diega. V Cuernavace je veľmi zaujímavý kaňon Baranco, ktorý sa nachádza v centre mesta a je sprístupnený verejnosti. Strmé steny sú obrastené bujnou vegetáciou a koreňovými systémami fikusov. Tiež sa tam nachádza nádherný vodopád. Z Cuernavaci smerom na západ sa nachádza svetové mesto striebra Tasco. Nad mestom sa týči biely betónový symbol kresťanstva, podobný ako je v Riu Korkovádo. V nádhernom baníckom „mestečku“ sa nachádza veľmi honosný kostol so siedmimi zlatými oltármi. Celý kostol aj s neskutočne honosným zariadením je dar bratov, ktorý tu objavili v minulosti striebro. Asi 50 km z Tasca sa nachádza veľmi zaujímavá jaskyňa La Gruta. Je to obrovská a dlhá ukážka mohutnej sily prírody. V jej vnútri vedie normálna betónová cesta v dĺžke niekoľkých kilometrov.  Tam som videl naživo aj stromy s plodmi Tamarindo. Nakoľko obľubujem hory a prírodu, chcel som využiť moju druhú prítomnosť v Mexiku, aby som sa vybral aj na slávnu sopku Popocatepetl. Bohužiaľ táto je v súčasnej dobe činná a teda pre verejnosť uzatvorená. V jednom horskom pásme sa však nachádza sopka Iztla Sihuatl, ktorá je prístupná. Aj tento kopček má cez 5.000 metrov. No a môžem potvrdiť, že vo výške zhruba 4.800 metrov som pocítil, že ma jej veličenstvo nepustí ďalej. Ani sa niet čo čudovať. Veď som tam išiel ako na výlet. Viac sa chystám na hocijaký výstup v našich Vysokých Tatrách. Musím však povedať, že skúsenosť to bola naozaj veľká. Celá návšteva Mexika je mojím veľmi príjemným zážitkom. Dúfam, že sa tam ešte niekedy dostanem na dlhšie obdobie ako je mesiac. Stále mi chýba ich fantastické ovocie. Keď idem v hypermarkete okolo „ananásov“, vždy si spomeniem na skutočný, na tropickom slnku dozretý ananás. Ihneď mám v hlave aj chuť manga, mamey a iných skvelých plodov Mexika.